Rozhovory s porotci

Sedí ani nedutají, pečlivě přihlížejí, poslouchají a nepřetržitě plní hodnotící arch důležitými poznámkami. Bez porotců by Prezentiáda nebyla soutěží a skvělým místem, kde nasbírat důležité a do budoucna přínosné zkušenosti. Každý z nich funguje v prezentačním světě trochu jinak, všechny ale spojuje právě jejich nadšení pro prezentační dovednosti a úsilí dokonalovat je mezi mladými. Dva slovenští porotci se doslova stali fanoušky Prezentiády a rolí porotců se ujímají již každoročně.

Monika Mudroňová vystudovala učitelství s tím, že jednoho dne bude učit občanskou výchovu. Místo toho skončila ve světě dobrovolnictví a neformálního vzdělávání, kde se pohybuje už skoro 9 let. Momentálně pracuje v OZ INEX Slovakia, které se zaměřuje na osobnostní rozvoj mladých lidí prostřednictvím mezinárodního dobrovolnictví a neformálního vzdělávání. Na starosti má koordinaci mezinárodních dobrovolnických projektů na Slovensku, školení lídrů na Slovensku a reprezentaci INEX Slovakia na pracovních setkáních v zahraničí, stejně tak v rámci předsednictva Rady mládeže Slovenska. 

Ladislav Šipeky se v mládí často účastnil různých pěveckých a recitačních soutěží. Na střední škole působil v ochotnickém divadle. Při studiu matematiky na vysoké škole studoval na konzervatoři v Bratislavě a později vystudoval Operní zpěv na VŠMU. Po krátkém působení na SND (Slovenské národní divadlo) opustil od umělecké kariéry svoje jevištní vzdělání začal uplatňovat jako pedagog na Stavební fakultě STU. Právě v tomto období měl možnost nejen sledovat své kolegy jak prezentují, ale tuto zručnost i prakticky zdokonalovat na různých konferencích. Aktuálně působí ve společnosti IT Learning Slovakia s.r.o. jako lektor a do portfolia školení, které společnost zastřešuje, patří právě i školení prezentačních dovedností.

Přihlásil/a byste se na Prezentiádu, kdyby se konala v době, kdy jste byl/a na střední škole/gymnáziu?

MM: Určite áno. Myslím si, že je to veľmi dobrá skúsenosť ako sa naučiť prezentovať rôzne témy a svoje názory, ale aj ako budovať svoje sebavedomie, sebaprezentáciu a ako sa naučiť odkomunikovať svoje myšlienky.

LŠ: Pravdepodobne by som sa v mladosti Prezentiády s radosťou zúčastil. Je to trochu iná forma toho, čomu som sa aj tak venoval (ochotnícke divadlo) a teda by ma to určite lákalo.

Co na soutěžících nejvíce obdivujete?

MM: Ich odvahu, plynulosť prejavu a kreativitu pri spracovaní tém a pri odpovedaní na otázky poroty, keď prinesú do prezentácie niečo nové, inovatívne, prípadne keď prídu s novým pohľadom na opakované témy.

LŠ: Je toho veľa, čo by som rád u súťažiacich vyzdvihol. Napr. kreativita, uchopenie témy, prezentované myšlienky, naštudované zdroje… Najviac sa mi však na súťažiacich páči skupinová práca. Samotný akt prezentácie, či už na konferenciách, v školstve, alebo aj v komerčnej sfére, prípadne v predaji je tradične záležitosť jednotlivca. Súťažiaci sa však s týmto, pre mňa trochu umelým a neprirodzeným prvkom prezentácie, vysporiadavajú častokrát naozaj bravúrne. Ako porotcovia sa zvykneme pýtať aj na to, ako vyzerala ich príprava a sme veľmi milo prekvapení, ako popisujú práve tímovú spoluprácu.

A naopak jaký prezentační přestupek Vám nejvíce vadí?

MM: Myslím, že každý priestupok alebo chyba je niečo, čo nás posúva vpred. Najviac rušivo na mňa pôsobí, keď grafická úprava prezentácie nespĺňa základné pravidlá a keď prezentácia nesúvisí s tým, čo sa snažia prezentujúci povedať.

LŠ: Nerád by som bol príliš konkrétny, všetci máme svoje slabé stránky a teda oblasti, v ktorých sa môžeme zlepšovať. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že súťažiaci zvyknú podceniť prípravu. Dôsledná príprava je základ úspechu a aj na to sa snažíme ako porotcovia poukazovať.

Stala se online kola pro soutěžící výzvou, nebo překážkou?

MM: Každá zmena je výzvou a myslím, že organizátori a aj súťažiaci sa k tejto výzve postavili čelom a všetci to zvládli veľmi dobre. Online prezentácie sú podľa mňa oveľa náročnejšie, než prezentácia „naživo“. Súťažiaci nemali možnosť vidieť svoje publikum, čítať ich tváre, je veľmi náročné aktívne zapojiť online publikum do prezentácie a k tomu nesmieme zabudnúť na technické problémy, ktoré idú ruka v ruke s online prostredím. Určite však online kolá súťažiacich veľa naučili: ako zvládať stres, ako spolupracovať na diaľku, ako spraviť prezentácie zaujímavé pre publikum aj v online prostredí.

LŠ: Prezentiáda v online prostredí je iná. Netrúfam si povedať či lepšia alebo horšia. Online prezentovanie vynáša do popredia technické zručnosti a vizuálnu stránku prezentácie. Niekomu to sedí viac, niekomu menej. Na svojich online prezentáciách pociťujem hlavne úbytok komunikačných kanálov s publikom. Veľa sa dá vyjadriť pohybom alebo gestom, a to v online prostredí úplne odpadá. Súťažiaci na Prezentiáde sa s tým však popasovali veľmi dobre.

Co Vám porotcování v Prezentiádě přineslo, popřípadě přistupujete každý rok k porotcování jinak?

MM: Keď som bola v porote na Prezentiáde prvýkrát, výhodou a zároveň nevýhodou bolo, že som nevedela, čo presne očakávať. Akonáhle už má človek nejaké skúsenosti, tak je čoraz náročnejšie snažiť sa o objektivitu. Na druhej strane som sa naučila, na čo sa sústrediť, čo si všímať a pri bodovaní jednotlivých kategórií som získala väčší nadhľad. Stala som sa všímavejšou, vďaka čomu som sa naučila lepšie, jasnejšie a zrozumiteľnejšie podávať spätnú väzbu.

LŠ: Ako porotcovia sa snažíme súťažiacich našimi poznámkami a pripomienkami posunúť ďalej, motivovať a inšpirovať. Treba hneď ale povedať, že je to vzájomné aj keď si to oni zrejme neuvedomujú. Vždy si okrem dobrého pocitu odnesiem aj mnohé nápady, ktoré zlepšujú moje vlastné prezentácie a školenia. Za čo im týmto všetkým veľmi pekne ďakujem 😊

Máte z porotcování nějaké veselé vzpomínky, osobní přešlapy, úsměvné trapasy?

MM: Niekedy sa mi podarí spýtať sa súťažiacich otázku, v ktorej sa ja sama zamotám. Našťastie sa však vždy vynájdu a zodpovedajú ju. Tento rok sme mali veľmi dobrú atmosféru v rámci poroty a počas prestávok a porád som sa aj veľa nasmiala. Ešte aj teraz, keď si spomeniem na situačný humor z tých dní, tak sa zasmejem.

LŠ: Mám ani nie veselé, ale hlavne milé spomienky. Obzvlášť si spomínam na jednu súťažiacu, s ktorou sme pri verejnom hodnotení ich prezentácie skĺzli do veľmi odbornej debaty. Bola zvedavá, že či som v ich prezentácii dešifroval skryté odkazy na literatúru alebo popkultúru a živo sa zaujímala o možnostiach ako to „zahrať“ ešte lepšie. Mimochodom, ich vystúpenie malo s prezentáciou spoločné len málo, lebo sa zjavne chystala na hereckú dráhu. Celé to ale zjavne trvalo dlhšie ako malo, lebo som bol taktne upozornený, aby som to už ukončil.